Som závislá na čipsoch. Domov ich radšej nekupujem, ale akonáhle ich niekde predo mňa položíte, neviem sa zastaviť. Ó áno sú vegánske. Nie všetko vegánske je zdravé. Ale mohlo by byť… Ale nikdy nebude… Škoda. Poďme ďalej, plač nad zožratým balíčkom čipsov mi ešte nikdy nepomohol, ale tento chrumkavý cícer áno. Tento recept je vlastne takým spojením psychológie a varenia, dvoch vecí, ktoré mám strašne rada. Hneď vám vysvetlím, čo tým myslím. Koho tá psycho časť nezaujíma, recept je dole.
Najskôr teda niečo o tej závislosti. Závislosť je zjednodušene zvyk, ktorého sa nevieme len tak zbaviť. Toľkokrát som si už povedala, že môžem skončiť aj skôr ako dorazím posledný čips na dne balíčka, no to proste nefunguje len tak, že si poviem. Alebo moje obľúbené: „Veď ja sa snažím…“ No a nič sa nemení. Ak to máte podobne a chcete to pochopiť, čítajte ďalej.
Zvyk má 3 časti. Začína to nejakým spúšťačom, pokračuje správaním, ktoré je reakciou na ten spúšťač a končí odmenou. Tieto tri časti treba pochopiť, aby sme svoj zvyk mohli ovládnuť. Napríklad, pri tých čipsoch môžu byť spúšťačmi stres, pozeranie filmu, hlad, keď málo jete, ale aj samotný balíček, ktorý na vás zlomyseľne žmurká. Potom prichádza to správanie. Otvoríme si ten nafúknutý balíček a naberáme medzi prsty niekoľko chrumkavých lupienkov. Odmena prichádza okamžite v podobe výraznej vône, upokojujúceho chrumkania a slanej vyprážanej chute, ktorá nás núti naberať si znova a znova. Zároveň sa s tým spájajú nejaké pocity šťastia a tak ďalej. U každého môže byť hlavným spúšťačom aj odmenou niečo iné.
Čo teda s tým?
Milujem tie odporúčania zo ženských magazínov: „Dajte si miesto čokolády jablko…“ Keď mám chuť na čokoládu, ani mi na um nezíde dať si jablko. Je to tým, že jablko neprináša tú odmenu, čo čokoláda. Nedá sa to ani porovnať. A tak isto je to s čipsami. Natrhať si miesto toho šalát je proste… meh??? Koho chcete oklamať? Ak je pre vás tou odmenou hlavne to chrumkanie, môže ešte fungovať kaleráb alebo mrkva, no nebojte, nenechám vás pri tom. Mám pre vás dokonalú náhradu s odmenou – chrumkavý cícer.
zdravý – pečie sa v rúre s minimom oleja
chutný – experimentujte so svojimi obľubenými koreninami
chrumkavý – to je podľa mňa tajomstvo úspechu
Aby ste z tejto žltohnedej strukoviny dostali naozaj chrumkavý cícer, alebo ako mu ja hovorím crispy-chickpea (krispi-čikpi), je potrebné myslieť na 3 veci.
Či už ste si cícer uvarili alebo používate plechovkový, musí byť pred pečením úplne vysušený. Suším ho tak, že ho pošúcham v čistej utierke a na záver ešte použijem papierovú utierku na úplné dosušenie. Odstráňte z neho čo najviac šupiek, ideálne všetky. Pri tom šúchaní pôjdu dole samé, treba ich len povyberať.
A posledná zásada. Koreniny so soľou pridávajte až po upečení. To je všetko. Pridajte trošku oleja a ostatné sa už udeje samo v rúre. Trvá to sice až 45 minút, no ja to robím tak, že kým sa pečie cícer, stihnem si navariť a nachystať do krabičiek jedlo na ďalší deň. Navyše, upečený cícer viete skladovať pár dní, takže si ho viete spraviť vopred.
Priznám sa, skladovanie nemám otestované. My sme minule zjedli na posedenie všetko. A robila som to z pol kila cíceru… Oh tie závisosti… 🙂
- 500g uvareného cíceru (môže byť aj plechovka, ale uvarený mi viac chrumká)
- 1 lyžica olivového oleja
- 1 lyžička soli
- 1 lyžička obľúbeného korenia
- tip 1: údená paprika, oregano a škorica
- tip 2: limetka a chilli (je to láska, ale kvôli limetke menej chrumká)
- Cícer prepláchnite a vysušte. Je dôležité, aby bol totálne suchý. Používam látkovú a potom ešte papierovú utierku.
- Odstráňte z neho čo najviac šupiek. Idú samé dole pri sušení.
- Pridajte olej a rozprestrite na plech, kde ste si dali papier na pečenie.
- Pečte 45 minút na 180 stupňoch.
- Na opečený cícer pridajte lyžičku soli a obľúbené koreniny.
- Chrumte jak oživot!
